Choď na obsah Choď na menu
 


Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť

16. 2. 2009

Dnešným dňom 27.03.2013 je spustená moja oficiálna stránka

www.peterkiska.com

kde budem pridávať nové články, fotografie... Verím, že sa Vám bude páčiť :)

 

Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 3. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 4. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 5. časť

 

 

V minulom diele seriálu sme popísali prvé dôležité pravidlo o maximálnej jednoduchosti fotografie vo vzťahu k jej veľkosti. Teraz budeme pokračovať ďalšími pravidlami:


2. Choďte bližšie!

 

Častý problém fotografie je, že hlavný objekt je obkolesený zbytočne veľkou plochou pozadia a tým pádom zaniká. S ohľadom na fakt, že fotografi bude omnoho menšia než reálna scéna, ide odporučiť skôr tesnejšie orezanie a bližšie pohľady. Zachytíte tak omnoho viac emócií a detailov a súčasne sa zbavíte nepotrebného pozadia a okolia obrázku. Vždy teda pozorne zvažujte čo v obrázku musí byť a čo už nie!

 

Na tomto obrázku  je zbytočne veľa mora a športovec je vďaka  tomu príliš malý. Najviac  v obrázku „prekáža“ náhodný plavec a dáva tak tušiť, že je to fotené  blízko brehu.

 

 


O čo dynamickejšie a akčnejšie pôsobí tesné orezanie, kde sme sa najviac zbavili i plavca.


Tesnejšieho orezania docielite  buďto kratšou snímacou vzdialenosťou (priblížením sa k objektu), alebo použitie dlhšieho ohniska objektívu. Nie je to  však to isté! Zatiaľ čo kratšia snímacia vzdialenosť pri súčasnom použití širokouhlého ohniska vedie skôr k reportážnej fotografi, kedy hlavný objekt či postava je zasadená do širokého prostredia kde sa nachádza (časté a nádherné snímky v National Geographic), tak použitie teleobjektívu a dlhšiu snímaciu vzdialenosť obvykle vedie k vystrihnutiu a izolovaniu hlavného objektu z pozadia.

 



Použitie širokouhlého ohniska a veľmi krátkej snímacej vzdialenosti (cca 1 meter) zasadí postavy do prostredia, kde sa nachádzajú. Chce to ale odvahu ísť priamo do deja.




Na tomto obrázku odfotografovaného  teleobjektívom 200mm sú postavy celkom  izolované od prostredia a dá sa len tušiť, že to bolo fotografované vonku. Snímacia vzdialenosť bola ale pohodlných cca 10 metrov.


Zmena snímacej vzdialenosti tiež dramaticky mení vzájomné vzťahy a relatívne veľkosti blízkych a vzdialených predmetov a tým dramaticky mení perspektívu. Posledný rozdiel je v hĺbke ostrosti, ktorá je u širokouhlých záberov zblízka výrazne väčšia, ako pri záberoch teleobjektívov.


3. Uvažujte v pojmoch „popredie a pozadie“, vyjadrite priestor

 

Fotografia nemá na rozdiel od reálneho sveta tretí rozmer, a tak nedokáže zobraziť verne priestor. Preto je potreba priestorovosti scény a predmetov v nej nejako výrazovo pomôcť.  Najlepšie to zariadi výrazné popredie vo vzťahu k pozadiu, kde popredie dá fotografii meradlo, zmysel pre vzdialenosť a priestor. To je typické napríklad pre krajiny snímané širokouhlými objektívmi. Vhodný zaujímavý a výrazný predmet (kamene, korene, kvety, auto, stavba atď.) v popredí dá obrázku priestor a rozohreje príjemnou predohru pre pozadie.

 

Často preto po nalezení pekného pozadia (západ slnka, mraky, hory) je práve hľadanie vhodného popredia tým hlavným orieškom krajinára! A tak sa hovorí, že pekná fotografia krajiny chce proste „vychodiť“.


Pri takých záberoch s popredím a pozadím budete potrebovať maximálnu hĺbku ostrosti a preto sa často zaostrujte na tzv. hyperfokálnu vzdialenosť. Pri komponovaní popredia a pozadia tiež dodržujte pravidlo tretín, pravidlo diagonál či línií uvedené ďalej.


Výrazné popredie na tomto obrázku vytvoril starý suchý strom kontrastujúci so zelenými pláňami a mraky.


 

V súvislosti s popredím a pozadím sa často stretnete i s termínom „obrazové plány“ alebo tiež  vrstvená kompozícia. Nie je to nič iného ako popredie a pozadie s tým, že na niektorých fotografiách býva i stredný plán medzi popredím a pozadím. Obrázky, ktoré majú popredie, stredný plán a pozadie pôsobí obvykle ešte plastickejšie ako obrázky iba s popredím a pozadím.

 


Rozdelenie scény na obrazové plány umožňuje uvažovať i o stredným plánu, ktorý ďalej umocňuje priestorový efekt fotografie.

 

Silný priestorový efekt má i vďaka nízkej hĺbke ostrosti rozostreté pozadie. Hlavný objekt potom priamo vystupuje z fotografie a nikto nie je na pochybách o priestorových vzťahoch jednotlivých prvkov obrazu.



4. Diagonály, línie, krivky

 

Veľa fotografov  ani netuší, že má v ruke nástroj, ktorý dokáže nenásilnou formou a celkom prirodzene viesť oko záberom. Týmto nástrojom sú práve diagonály, línie či krivky. Pokiaľ využijete tohoto nástroja, tak oko celkom samovoľne a prirodzene sleduje Vami  navrhnuté línie a umožňuje  Vám tým riadiť smer a spôsob čítania fotografie.

 

Pokiaľ sú v obraze priamky či niečo im podobné, mali by sa umiestniť na uhlopriečku. Jednak sa do obrázku zmestia ďalšie, ale tiež využijú celú plochu obrázku a pôsobí kompozične omnoho prirodzenejšie. Cesty, ploty atď. sú tak omnoho pôsobivejšie uhlopriečne ako vodorovne  či zvisle. Zvlášť efektní je esovitá krivka cez diagonálu. Dáva pocit priestoru, hĺbky a rytmu. Pamätajte ale, že esovitá krivka nesmie nikdy opustiť záber či sa dotknúť okraje!

 

V Európe sme zvyknutý čítať  zľava doprava, a tak o niečo prirodzenejšie pôsobí obrázok, ktorý sa tiež číta zľava  doprava. U obrázkov, kde zaručene nie sú žiadne prvky stranovo jednoznačné (nápisy, značky atď.), ide i obrázok v PC stranovo prevrátiť tak, aby pôsobili lepšie. I čítanie obrázkov  sprava doľava nie je ale chybou.

 



Diagonálne vedená línia je mocným prvkom fotografie. Jednak vyjadruje perspektívu a priestor a jednak vedie oko záberom k prípadnému hlavnému objektu.

 

 

Veľmi silne a efektívne tiež pôsobí úmyselné zbiehanie línií, ktoré jednak dovedie oko k hlavnému objektu a jednak dávajú fotografii opäť priestor a hĺbku. Obľúbeným námetom  zbiehanie línií sú napr. diaľnice, cesty alebo koľaje.



5. Sústreďte pozornosť, izolujte hlavný objekt

Oko má podivný zvyk blúdiť po fotografii a hľadať na nej všetko čo priťahuje pozornosť. Je vcelku logické, že to čo priťahuje pozornosť najviac by mal byť hlavný objekt fotografie. Preto je toľko užitočne uvažovať v pojmoch hlavného objektu a jeho pozadia! Na scéne je preto veľmi užitočné si ujasniť čo je hlavným objektom záujmu, prečo a ako ho chcete vyjadriť. Viete čo je hlavný objekt, môžete premýšľať o tom, ako na ňom upútať pozornosť. Nástroj sú kompozície obrázku, línie a krivky, kontrast, hĺbka ostrosti atď.

 

U tohoto obrázku bol k oddeleniu hlavných objektov použitý farebný a tonálny kontrast. Tonálny kontrast sa prejaví u farebnej i čiernobielej fotografie, pokým farebný kontrast sa prejaví len u fotografie farebnej.

 

Príkladom sústredenia pozornosti môžu byť reklamné fotografie. V drvivej väčšine prípadov je logicky sústredená pozornosť na to, čo je propagované s využitím všetkých možných a vhodných nástrojov.

 

V budúcom čísle si povieme podrobne o pravidlách kontrastu a hĺbke ostrosti.

 

 

Pôvodný článok z www.digimanie.cz

Do slovenčiny preložil Peter Kiska