Cesta ku kvalitnej fotografii - 3. časť
Dnešným dňom 27.03.2013 je spustená moja oficiálna stránka
kde budem pridávať nové články, fotografie... Verím, že sa Vám bude páčiť :)
Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 3. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 4. časť
Cesta ku kvalitnej fotografii - 5. časť
6. Hľadajte kontrast
Silným nástrojom fotografie je kontrast. Kontrast môže byť buď farebný, tonálny alebo obsahový. Zatiaľ čo farebný kontrast je založený na odlišne (často doplnkovej) farebnosti objektov, tonálny kontrast pracuje s jasom (kontrast svetla a tmy). Obsahový kontrast je trochu niečo iného a síce kontrast daný obsahom obrázku a jeho interpretácii ľudským pozorovateľom (kontrast chudoby a bohatstva, mladí a starí, neha a drsnosť atď). Všetky tieto nástroje sú tvorivým nástrojom fotografa a umožňujú jednak sústrediť pozornosť a tiež vyjadriť a zachytiť do fotografii emócie.
U tonálneho kontrastu je treba dať veľký pozor na dynamicky rozsah fotoaparátu. Príliš veľký kontrast nie je fotoaparát schopný už zachytiť, a tak podobné fotografie končia až ako siluéty i s nepeknou farebnou vadou objektívu viditeľnosť hlavne na prechodoch medzi svetlom a tmou. Všetko teda s mierou!
Príliš veľký tonálny kontrast býva často problém na svadbách. Snehobiele šaty nevesty príliš silne kontrastujú s čiernym oblekom ženícha a často potom prekročí možnosť digitálneho fotoaparátu. Biele šaty sa potom vypália a zmizne z nich potom kresba. Je preto lepšie fotografovať v tiene, kde predsa kontrast trochu klesne.
Prípadný príliš veľký tonálny kontrast sa potlačuje prechodovými filtrami, ktoré sú z jednej polovice či tretiny sivé a tým obmedzujú vo vybranej časti scény množstvo svetla prichádzajúceho na senzor. Tým znižujú o 1, 2 alebo 3 EV kontrast scény.
Pokiaľ je však namiesto vysokého kontrastu umiestneného niekde vo fotografii (tvár v protisvetle) či rozprestreté po celej fotografii (listy stromu oproti oblohe) prechodový filter použiť nejde a niet inej možnosti ako tmavé miesta presvietiť bleskom či odrazovou doskou.
Farebný kontrast je naopak založený na odlišnom spektre časti fotografie aj keď ich jas môže byť celkom rovnaký. Veľmi vhodne pôsobí farebný kontrast tzv. doplnkových farieb. Doplnková farba je taká, ktorá pôvodnej farbe chýba do sivej alebo bielej. Inak povedané dve farby sú doplnkové, pokiaľ ich zmiešanie vznikne sivá alebo biela.
Občas je treba kontrastu trošku pomôcť. Tu pomohol polarizačný filter, ktorý stmavil oblohu a dal jej sýty modrý nádych, ktorý ako tonálne tak farebne kontrastuje so skalami v popredí.
V praxi sa používa sada doplnkových farieb, ktoré síce nespĺňajú presnú definíciu, ale vznikli historicky pri miešaní farieb dávnymi maliarskymi majstrami. Sú to:
|
Červená
|
Zelená
|
|
Žltá
|
Ružová |
|
Modrá
|
Oranžová
|
Kvetiny a hmyz priamo hýria doplnkovými farbami, a tak nie je problém farebný kontrast nájsť.
7. Pracujte s hĺbkou ostrosti
Hĺbka ostrosti je pojem sám o sebe a bol z technického pohľadu na internete mnohokrát podrobne vysvetlený. Pripomeňme iba, že majitelia kompaktných fotoaparátov s malým rozsahom zoomu (5x a menej) budú o tento prvok ochudobnení, pretože podobné fotoaparáty udržujú všetko stále ostré. To je veľká výhoda – nie je treba sa moc starať o ostrenie, ale tiež veľká nevýhoda – nedá sa s hĺbkou ostrosti pracovať. Najlepšie z hľadiska hĺbky ostrosti na tom budú majitelia pravých digitálnych zrkadloviek (DSLR), kde je hĺbka ostrosti vďaka veľkému senzoru pomerne malá.
Hĺbka ostrosti je základným tvorivým prvkom každého fotografa a jej cieľavedomé ovládanie je základná cesta ku kvalitnej fotografii.
Zjednodušene povedaná veľká hĺbka ostrosti (všetko ostré) sa docieli pri použití širokouhlého objektívu, pri veľkom zaclonení (clonové číslo 5.6 a vyššie) a pri väčšej snímacej vzdialenosti (10 metrov a väčšia). Naopak minimálna hĺbka ostrosti sa docieli pri použití silných teleobjektívov (200 mm a dlhší) pri otvorenej clone (clonové číslo 3.5 a nižšie) či pri extrémne malej snímacej vzdialenosti (makro).
Hĺbka ostrosti je primárne použitá k izolácií hlavného objektu, pre sústredenie pozornosti naň či pre vymazanie rušivého pozadia. Vhodne tak doplňuje nástroj ako je farebný a tonálny kontrast či línie a krivky.
Izolujete hlavný objekt od pozadia, tak sa jednak často nepekného pozadia celkom zbavíte, ale tiež pritiahnete pozornosť na to, čo je na fotografii dôležité. Efekt fotografie sa tak niekoľkonásobne umocňuje!
Hĺbka ostrosti je veľmi silný nástroj a ľuďom sa fotografie s rozostretým pozadím veľmi páči. Je však treba si uvedomiť jedno veľké riziko! Čím menšia je hĺbka ostrosti tým viacej je síce pozadie rozostreté (hurá), ale tým kritickejšie je presné ostrenie! Maličká odchýlka zaostrenia od hlavného objektu povedie k subjektívne rozostrenej fotografii. Ona v skutočnosti nie je rozostretá – iba je zaostrený malý kúsok inam! A to hlavne pri reportáži, pri fotografovaní športu či akčných scén je veľký oriešok!
A preto vzniká i jeden paradox na ktorý sa nachytal už nejeden neskúsený fotograf. Fotografovať s drahou digitálnou zrkadlovkou (DSLR) býva totiž často ťažšie než fotografovať s obyčajným a lacným kompaktom! Príčinou je práve menšia hĺbka ostrosti u DSLR v porovnaní s kompaktným fotoaparátom. Keď sa fotografia urobená DSLR a s rozostretým pozadím podarí, je to nádhera. Ale koľko fotografií sa nepodarí pre tu jednu vydarenú! Kompakt, ktorý obvykle udržuje stále všetko ostré, tento problém nemá.
Na hĺbku ostrosti je treba dať pozor i u fotografií priestorových veľkých objektov, skupín osôb atď. Zatiaľ čo napr. predná rada osôb bude zaostrená, môže byť vďaka malej hĺbke ostrosti tá zadná už rozostretá! A to často nepôsobí najlepšie.
U tochto obrázku bola tak malá hĺbka ostrosti (ohnisko 200mm, clona f/2.8), že sa obidva objekty (žena i pes) do hĺbky ostrosti už nezmestili a frňák psa je už rozmazáný. Hĺbka ostrosti je tiež dobre vidieť na tráve pod nimi.
Pri fotografovaní ľudí a zvierať býva zvykom ostriť vždy na oči. Celkom prirodzene sa totiž ľudský pozorovateľ fotografie vždy ako prvé pozerá na oči, a tak tie musia byť ostré. Výnimky sú samozrejme možné, ale iba pokiaľ sa jedná o celkom premyslený zámer!
Opačná stratégia – teda všetko ostré – sa obvykle volí u krajiny, architektúry, interiéru, technické fotografie atď. Tam sa s obľubou používa tzv. hyperfokálne ostrenie, alebo zaostrenie tak, aby na fotografii bolo všetko ostré. Ako už bolo povedané, kompaktné fotoaparáty vďaka svojej konštrukcii často ostria takmer hyperfokálne, a tak starosť o ostrenie (ale tiež možnosť malej hĺbky ostrosti) skoro odpadá.
U krajiny, architektúry a interiéru sa často volí vysoká hĺbka ostrosti s cieľom udržať všetko ostré. Veľa sa teda cloní a používajú sa väčšinou širokouhlé objektívy
V budúcom čísle si povieme podrobne o kompozícií fotografie, horizonte a zvislých, uhlov fotografovania a ďalších.
Pôvodný článok z www.digimanie.cz
Do slovenčiny preložil Peter Kiska
