Choď na obsah Choď na menu
 


Cesta ku kvalitnej fotografii - 4. časť

18. 3. 2009

Dnešným dňom 27.03.2013 je spustená moja oficiálna stránka

www.peterkiska.com

kde budem pridávať nové články, fotografie... Verím, že sa Vám bude páčiť :)

 

Cesta ku kvalitnej fotografii - 1. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 2. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 3. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 4. časť

Cesta ku kvalitnej fotografii - 5. časť

 

8. Kompozícia fotografie

Kompozícia znamená poskladanie všetkých prvkov v obraze, aby celkom pôsobil vyvážene, prirodzene a lahodil ľudskému oku. Nie je to nič iného ako empiricky zistené pravidlá, ktoré už v dobe renesancie formulovali maliari a ktorému sa hovorí pravidlo tzv. „zlatého rezu“

 

Jednoducho povedané, hlavné objekty by mali byť na priesečníku tretín fotografie, najlepšie diagonálne. Aj keď k tomu fotoaparáty konštrukcií svojho hľadáčiku zvádzajú, tak umiestnenie hlavného objektu na stred nie je príliš vhodné. Oko, ktoré sleduje stred fotografie totiž nedokáže rozhodnúť, ktorý smer je zo stredu najdôležitejší a ako teda fotografiu čítať. Ale i z celkom praktického hľadiska vzniká okolo hlavného objektu v strede väčšinou príliš veľa voľného miesta a fotografia je potom ,,divná“.  Komponovanie na zlatý rez umožňuje omnoho lepšie využiť plochu fotografie a zakomponovať do nej dva a viac hlavných prvkov.

 


Zlatý rez je približne priesečník tretín fotografie vodorovne a zvisle. Hlavný objekt sa potom umiestňuje blízko priesečníku týchto tretín, alebo blízko bodov zlatého rezu.




Pokiaľ stred hľadáčiku a zaostrovacie body zameriate na tvár, vznikne nad fotografovaným zbytočne veľa miesta.




Správny postup je na tvár zaostriť namáčknutím spúšte do polovice, a potom prekomponovať obraz. Zaostrovacie body síce mieria ,,kamsi“, ale namáčknutím spúšte sa ostrenie už podrží. Kompozícia fotografie je potom omnoho lepšia a lepšie sa i využije plocha. Táto metóda sa nazýva Point-Recompose-Shot

 

Ak je na fotografii horizont, mal by byť cca v 1/3 alebo v 2/3 fotografie. Ak je horizont v dolnej tretine, logicky vzniká viacej plochy fotografie pre nebo a dôraz je tak daný na oblohu a oblaky. Naopak ak je horizont v hornej tretine, autor presúva ťažisko fotografie a záujmu na krajinu pod horizontom.


Umiestnenie horizontu do 1/3 z hora dáva dôraz na krajinu. Všimnite si tiež umiestnenie kameňa a mraku blízko zlatého rezu.

 

Na internete sa dá nájsť veľa článkov a diskusií na tému kompozícia a zlatý rez. Niektoré idú až do exaktných matematických definícií zlatého rezu. Je však dôležité si uvedomiť, že nejde o to merať zlatý rez pravítkom, ale jednoducho si vyskúšať, ako pôsobí fotografia komponovaná stredovo symetricky a na zlatý rez. V drvivej väčšine prípadov sami zistíte, že komponovanie na zlatý rez povedie k subjektívne lepším výsledkom.

 

Ani čisto stredová kompozícia však nie je na zahodenie. Mala by ale byť doménou fotografií, kde ťažiskom je práve symetria obrazu. A práve symetria je to, čo stredová kompozícia silne zdôrazní.

 

Ľudia sa často domnievajú, že pravidlá kompozície sú niečo ako pravidlá cestnej premávky a že ich porušenie sa ,,trestá“. Nie je to ale tak. Len je dobre vedieť, že to porušujem a prečo to robím.

 

Medzi pravidlá kompozície sa dajú počítať i jednoduché zásady, že ľudia by sa mali pozerať do fotografie a nie z nej a ešte aj pohybujúce sa predmety, zvieratá či ľudia by sa mali pohybovať do fotografie a nie z nej.




9. Horizont a zvislice

Hrubou a bohužiaľ i častou chybou je padajúci horizont či zvislice. Najmä hladina vody a mora do kopca nedrží, a tak šikmý horizont pôsobí veľmi neprirodzene. Rovnako tak ľudia stoja a stromy rastú obvykle kolmo hore a šikmé steny ma snáď iba Šikmá veža v Pise.

 

V 90% sú tieto chyby spôsobené nepozornosti pri fotografovaní či chybami držania fotoaparátu. Je celkom obvyklé, že sa tieto chyby odstraňujú až v PC a každý editor ponúka jednoduché nástroje na ich opravu.

 


Padajúci horizont najmä more (žlté) či padajúce zvislice budov bývajú často na závadu. Vznikajú nepozornosti, kedy sa oko fotografa ,,chytí“ inej línie (modrá).

 

Samotnou kapitolou sú zbiehajúce sa línie (,,fľaška“), ktoré sú k nájdeniu najčastejšie u fotografií architektúry, lesa či interiéru. Je to spôsobené fotografovaním zospodu a silným naklonením fotoaparátu hore. Nejde tomu nijak zabrániť, iba ak použitím špeciálnych objektívu typu tilt-shift, ktoré ale patria iba do výbavy skutočných profesionálov.

 

Zbiehajúce sa línie nemusia byť na škodu – dajú fotografii dojem veľkej výšky. Pokiaľ ale vadí, tak ich odstránenie nie je v PC veľký problém a rada editorov ponúka pre tento účel špeciálne a jednoduché funkcie. Ide iba o to sa prinútiť z editovať fotografie ešte pred ich prezeraním, aby výsledok pôsobil čo najlepšie.




10. Uhol fotografovania

Zmena uhlu fotografovania môže dramaticky zmeniť obraz. Platí zásada, že živý tvory sa fotia z výšky ich očí. Horizont sa tak dostane do záberu (najlepšie do jednej tretiny fotografie od zhora) a súčasne sa zbavíte nepekného pozadia – nudné trávy, dlažby či koberce za fotografovaným tvorom. Súčasne budú ľudia či zvieratá vložený do prostredia v ktorom sa pohybujú. To platí hlavne pri fotografovaní deti, psov, mačiek ale i kvetín atď., kedy je treba fotografovať z pokľaku či priamo zo zeme. Je to nepohodlné, ale výsledku sú omnoho lepšie.


Živé tvory fotografujte z výšky ich očí. Je to ale niekedy náročná gymnastika, pretože táto fotografia bola odfotografovaná cca 30 cm od zeme.

 

V prvom diele článku bola popísaná kreatívna fotografia, ktorá mení zobrazenie reality. A práve nezvyklý uhol fotografovania môže často viesť až k prekvapujúcim výsledkom a záberom, ktoré bežné oko nevidí. Je to teda silný nástroj kreatívnej fotografie!


Netradičný uhol fotografovania spolu so zbiehaním línií vytvoril tuto zimnú fotografiu.



11. Rytmus a vzor

Rytmus robí dobre ľudskému oku a predstavuje pre oko rad a harmóniu. Rytmus a vzor je treba hľadať, ale našťastie sa ho dá nájsť takmer všade – v architektúre (zábradlie, schodište, veže), v prírode (listy kvetín, jesenné lístie, chrobáky, kvety) i v technike (ozubené kolesá, mozaiky, súbory predmetov). Často sa dá rôzne scény chápať ako rytmus, pokiaľ sa k nim dostatočne priblížite a zaberiete ich z detailu, prípadne ich vyfotografujete z netradičného uhlu.

Rytmus a vzor sa dá nájsť takmer všade, ide len o to sa po ňom pozerať. Toto je zábradlie balkónov hotela pri mori.



12. Fotografiu zarámujte

Niektorým fotografiám pasuje, keď ju už v obraze orámujete. Zdôrazníte tak hlavný objekt, ktorý bude obklopený rámom a tým pádom vynikne. Vylúčite tým i nežiaduce podrobnosti kolo hlavného objektu a sústredíte pozornosť diváka tam, kam potrebujete. Rámovať je možné opäť farbou, kontrastom, vzorom atď.



Niektorým fotografiám pasuje ich orámovanie – opäť to pritiahne pozornosť na hlavný objekt v ráme a často to i zakryje zle vyzerajúce prvky okolo.

 

Naopak pokiaľ niečo z obrazu uteká, ľudské oko skoro neomylne zamieri týmto smerom a namiesto na hlavný objekt upúta svoju pozornosť k myšlienkam ako:  ,,Prečo to tam nie je celé?“, ,,Ako to pokračuje?“, Čo tam asi bolo?“ Je to nevedomý proces diváka, ktorý pokazí dojem treba i z dobre spravenej fotografie. Preto je treba sa neuzavretej kompozícii brániť a prvky, ktoré opúšťajú obraz nekompromisne už pri rámovaní fotografie na scéne likvidovať! Ak prehliadnete taký neuzavretý prvok pri fotografovaní či nie je možné sa ho zbaviť, príde k slovu retuš v PC – obvyklý nástroj je potom Klonovacia pečiatka (Stamp)

 

záverečnom diele sa pozrieme na tesné dotyky, nechcené línie, opustenie fotografie, výrez a orez a na záverečné doporučenia.

 

Pôvodný článok z www.digimanie.cz

Do slovenčiny preložil Peter Kiska